Robili chyby, prešľapy, intrigy, niektorí zradili morálku, ale bolo to to najlepšie, čo sme kedy mali.
Sledujúc dnešnú situáciu – mediálny konflikt Richarda Súlika s Igorom Matovičom (už vraj znova priatelia); grobianstvo a arogantné správanie Boris Kollára k zdravotným sestrám, ktoré si od nás všetkých zaslúžia veľké ďakujem za ich nasadenie počas pandémie koronavírusu; komunikačné zlyhania ministra Naďa, ktorý nazval protestujúcich psychopatmi a opicami; pasívny postoj ministra školstva k riešeniu sporu na STU, kde bol usporiadaný pôvodne neverejný snem akademického senátu, na ktorý zo zákona nemajú právo; presadzovanie Anny Bilecovej, figurujúcej v kauze odpočtov DPH okolo podnikateľa Piptu, do funkcie generálnej tajomníčky služobného úradu ministrom vnútra Mikulcom. A dalo by sa ešte pokračovať.
Ako zásadné vnímam obrovský nárast nedôvery občanov voči vláde, ústavným činiteľom ( s výnimkou prezidentky) a inštitúciám. Akýkoľvek dobrý nápad bude žiaľ väčšina obyvateľov Slovenska vnímať s nevôľou a odporom. Spôsobil to fenomén Matovič. Marketingový kráľ, proti ktorému sa obrátili vlastné zbrane. Slovensko sa nachádza vo vážnej zdravotnej a socioekonomickej situácií. Krachujú reštaurácie, podniky, umelci chodia dokladať tovar do obchodov a z úst premiéra počujú len o jeho epickom sne – celoplošnom testovaní, ktoré zďaleka nebolo také úspešné, ako ho opisuje. Ľudia chcú plán, niečo uchopiteľné, vzorec s niekoľkými premennými, ktorý im bude predikovať, ako sa budú vyvíjať protipandemické opatrenia. Momentálne majú len vyhrážky: „ak nebudete poslúchať, bude lockdown, tvrdý lockdown!“.
Dobrý leadership a následná správna komunikácia je kľuč. Predstavte si profesorku Radičovú, ekonóma Mikloša, právnika Lipšica a Dzurindu plného odhodlania, ako sa s touto výzvou popasuje. Neboli by to vyhrážky, strašenie, nadávky. Boli by to fakty, tvrdé dáta, racionálny prístup, inteligentné vysvetlenie a nádej, že to bude dobre. Áno, toto mi chýba.
Michal Madaras