Exitus slovenskej vedy

Autor: Michal Madaras | 22.1.2018 o 9:46 | Karma článku: 9,66 | Prečítané:  3657x

Páni Peter Celec (presnejšie doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH) a Peter Szolcsányi (presnejšie doc. Ing. Peter Szolcsányi, PhD.) sa zišli u Štefana Hríba .pod lampou, aby opísali ich pohľad na vedu na Slovensku.

V priebehu celej relácie bolo zreteľne vyjadrené, že to, čo nedá spávať pánovi Szolcányimu je nefunkčný systém evaluácie, či už sa jedná o evaluáciu univerzít, fakúlt, grantov na výskumy, atď. Návrh, na ktorom sa zhodli obaja vedci bol – zaplaťme vedcov zo zahraničia, tí nám ohodnotia kvalitu vysokých škôl, jednotlivých výskumov, jednotlivých žiadostí o granty na výskum. Vystavme známky fakultám, urobme celoslovenské poradie a začnime priraďovať výšku finančnej podpory od štátu na základe určitého ratingu fakúlt, ktorý bol zostavený zahraničnými vedcami (tzv. systém zásluhovosti). To znamená, že najväčší podiel finančných prostriedkov dostane fakulta, resp. univerzita, ktorá získala najväčší počet bodov v tzv. národnom hodnotení vysokých škôl.

Na tomto návrhu nie je samozrejme nič zlé, a len ťažko sa s tým dá nesúhlasiť. Veď predsa, ak dám ohodnotiť svoju žiadosť o grant kamarátovi, len ťažko bude táto žiadosť zamietnutá. Tento systém s použitím „zahraničných evaluátorov“ by sa mal uplatniť nielen pri vysokých školách, ale aj stredných, základných školách a rôznych ďalších inštitúciách, aby sa dosiahla maximálna miera objektivity. Dôvodom, pre ktorý ešte tento systém nie je uplatnený je to, že vedci a jednotlivé univerzity sa boja pozrieť do zrkadla – no uznajme sami, na akej úrovni sú na Slovensku niektoré vysoké školy. Mnohé kvalitné gymnázia zo svojich radov vypúšťajú omnoho vzdelanejších, kvalitnejšie pripravených mladých ľudí.

Ja si myslím, že najrozhodujúcejším kritériom kvality vysokej školy je to, akí študenti na nej študujú – či sú to ľudia zanietení pre vedu, inovácie a progres, alebo len študenti , ktorí „študujú“ preto, aby mali titul, poprípade slušnejšiu a lepšie platenú prácu v budúcnosti. Je zrejmé, že veľa ambicióznych a šikovných mladých ľudí chodí študovať do zahraničia, kde majú oveľa väčšie životné príležitosti – školy dostávajú oveľa viac peňazí od štátu, čo umožňuje študentom podieľať sa na širokom spektre zaujímavých výskumov. Tu na Slovensku, keď sme už aj nejaké peniaze mali z EÚ dostať, tak hádajte, čo sa stalo? Eurofondy si rozdávali kamaráti medzi sebou jedna radosť, až sme nakoniec skončili v takej situácií, že nám bolo toto čerpanie eurofondov pozastavené.

No od eurofondov späť k študentom. Obidvaja páni sa veľmi dehonestujúco vyjadrovali o slovenských študentoch – sú to študenti druhej až tretej kategórie, najšikovnejší odídu preč a pozrite, čo nám tu ostane! Páni, vážne? Je toto prístup hodný vysokoškolského pedagóga? Viete o tom, že študentov tretej kategórie vyučujú len pedagógovia tretej kategórie? Či snáď je to inak? Či snáď ste všetci na svetovej úrovni, len vám chýbajú študenti na svetovej úrovni?

Áno, toto je tá vaša pozvánka budúcim vysokoškolákom – sem ani radšej nechoďte, tu aj tak nič nedosiahnete, možno len výlevy našej frustrácie, keď vstaneme zlou nohou z postele. Nemali by ste naopak lákať týchto šikovných stredoškolákov, aby sa stali súčasťou práve vašej fakulty? Aby posúvali vašu fakultu vpred? Namiesto toho trpíte syndrómom negativizmu, že všetko je zlé, všetci vám ubližujú, len vy ste dokonalí a bez vás by už veda na Slovensku neexistovala.

Exitus slovenskej vedy nastáva vtedy, keď víziu stratia tí, ktorí by mali byť jej nositeľmi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Olympiáda v Pekingu už nehrozí. Možno však pôjde do Tokia, smial sa Kuzmin

Nasťa prekonala predpovede, hovorí jej tréner a manžel Daniel Kuzmin.

ŠPORT

Haščák: V zápasoch, keď ide o všetko, hráme vždy najlepšie

Bol to špeciálny zápas, vravel Žiga Jeglič.


Už ste čítali?